Život Prešova
online
online
Zomrel bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger
30.11.2023 Celý región
Washington 30. novembra (TASR) - Vo veku 100 rokov zomrel v stredu
bývalý minister zahraničných vecí USA Henry Kissinger. TASR o tom
informuje na základe správy agentúry AFP.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na newyorskú konzultačnú spoločnosť Kissinger Associates doplnila, že Kissinger zomrel vo svojom dome v štáte Connecticut.
Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach - prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda - zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters.
Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorá však vzbudzovala mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť k ukončeniu vojny.
V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých epochálnych globálnych udalostiach: jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.
Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford.
Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností - od politikov až po prezidentov - si k nemu chodievalo po rady.
Kissinger bol napríklad aj dobrým priateľom a radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej - napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.
Aktívny zostal Kissinger aj po tom, ako oslávil svoje sté narodeniny: zúčastňoval sa na stretnutiach v Bielom dome, vydal knihu o štýloch vodcovstva a pred výborom Senátu vypovedal o jadrovej hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea. V júli 2023 nečakane navštívil Peking, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram, najmä v Latinskej Amerike. V posledných rokoch boli jeho cesty ohraničené snahami iných krajín zatknúť ho alebo vypočuť pre zahraničnú politiku USA uplynulých období.
Henry Kissinger sa narodil v nemeckom Furthe 27. mája 1923 v židovskej rodine ako Heinz Alfred Kissinger. V roku 1938 emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov. Tam už od 15 rokov pracoval v továrni a pri tom navštevoval večernú školu. Nakoniec sa stal doktorom filozofie a začal vyučovať na Harvardovej univerzite. V roku 1962 bol na tejto univerzite vymenovaný za profesora.
Bol poradcom amerických prezidentov Dwighta D. Eisenhowera, Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostal až za Richarda Nixona, ktorý ho vymenoval za hlavného poradcu pre otázky národnej bezpečnosti.
V roku 1973 sa stal ministrom zahraničných vecí USA a v tom istom roku mu bola udelená Nobelova cena za mier. Po zvolení Jimmyho Cartera opustil svoju vládnu funkciu.
Kissinger bol aj zakladateľom konzultačnej spoločnosti Kissinger Associates a významným autorom politických a historických literárnych diel.
Rodné mesto Fürth navštívil naposledy koncom júna 2023, keď si z rúk bavorského premiéra Markusa Södera prevzal najvyššie regionálne štátne vyznamenanie - bavorský Maximiliánov rád.
Americký prezident Richard Nixon menoval Kissingera začiatkom roku 1969 za poradcu pre národnú bezpečnosť. Nixonovu politickú činnosť ukončila aféra Watergate; Kissinger však zostal poradcom pre národnú bezpečnosť aj počas pôsobenia prezidenta Geralda Forda.
Od 22. septembra 1973 do 20. januára 1977 stál na čele americkej diplomacie. Henry Kissinger bol jedným z dvoch šéfov americkej diplomacie v histórii, ktorí sa narodili mimo územia USA. Tou druhou ministerkou bola Madeleine Albrightová, rodená Korbelová, ktorá sa narodila v Prahe.
Keď skončil Kissinger na poste ministra zahraničných vecí mal iba 54 rokov, ale napriek svojmu obrovskému renomé sa do oficiálnej funkcie nevrátil. Niektorí americkí politológovia poukázali v tejto súvislosti na to, že členom vládneho kabinetu sa nestal aj preto, lebo nijaký iný americký prezident sa nechcel nechať Kissingerom zatieniť.
Henry Kissinger vstúpil do dejín presadzovaním politiky détente (uvoľňovania), teda uvoľňovania napätia medzi USA, Sovietskym zväzom a Čínou. Prispel napríklad k uzavretiu dohôd o obmedzení jadrového zbrojenia medzi Washingtonom a Moskvou.
Traduje sa, že k normalizácii vzťahov medzi USA a Čínou, ktoré boli na bode mrazu, využil začiatkom 70. rokov minulého storočia aj majstrovstvá sveta v stolnom tenise, ktoré sa konali v roku 1971 v japonskom meste Nagoja. Tým sa vytvoril termín "pingpongová diplomacia".
Už nasledujúci rok zavítal v roku 1972 na historickú návštevu Číny prvýkrát americký prezident Richard Nixon. Úspechy slávil Kissinger aj takzvanou kyvadlovou diplomaciou, a to najmä na Blízkom východe, kde prispel v roku 1973 k ukončeniu arabsko-izraelskej Jomkipurskej vojny.
Za najväčší úspech realpolitiky Henryho Kissingera, patriarchu svetovej politiky, sa však považuje sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname a odchode amerických vojsk z tejto ázijskej krajiny, za čo získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier.
V súvislosti s odtajnením dokumentov Nixonovej a Fordovej vlády sa však dostal Kissinger pod tlak verejnej mienky a organizácií ľudských práv pre americkú politiku v Južnej Amerike a vo Východnom Timore.
Henry Kissinger aj vo vysokom veku aktívne vystupoval a formuloval odvážne stanoviská, keď napríklad vyhlásil, že na to, "aby ste pochopili Putina musíte čítať Dostojevského a nie Mein Kampf."
Širokú diskusiu vyvolali jeho slová, ktoré boli dovtedy pre mnohých tabu. V máji 2022 ich adresoval prostredníctvom telemostu účastníkom Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Poradca dvoch bývalých amerických prezidentov pre národnú bezpečnosť povedal, že s Moskvou je nevyhnutné rokovať. Naznačil, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia, aby dosiahla mierovú dohodu s Ruskom.
O necelý rok neskôr, 17. januára 2023, v online príhovore rovnako k účastníkom Svetového ekonomického fóra v Davose už Kissinger nevylúčil členstvo Ukrajiny v NATO, hoci dlho bol proti. Túto myšlienku potvrdil v máji 2023 v rozhovore pre prestížny britský týždenník The Economist, v ktorom sa otvorene vyslovil za prijatie Kyjeva do Severoatlantickej aliancie. Veterán svetovej diplomacie tvrdil, že Kyjev treba prijať do NATO preto, aby ho aliancia chránila a súčasne zadržiavala.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na newyorskú konzultačnú spoločnosť Kissinger Associates doplnila, že Kissinger zomrel vo svojom dome v štáte Connecticut.
Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach - prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda - zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters.
Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorá však vzbudzovala mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť k ukončeniu vojny.
V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých epochálnych globálnych udalostiach: jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.
Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford.
Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností - od politikov až po prezidentov - si k nemu chodievalo po rady.
Kissinger bol napríklad aj dobrým priateľom a radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej - napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.
Aktívny zostal Kissinger aj po tom, ako oslávil svoje sté narodeniny: zúčastňoval sa na stretnutiach v Bielom dome, vydal knihu o štýloch vodcovstva a pred výborom Senátu vypovedal o jadrovej hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea. V júli 2023 nečakane navštívil Peking, aby sa stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.
Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram, najmä v Latinskej Amerike. V posledných rokoch boli jeho cesty ohraničené snahami iných krajín zatknúť ho alebo vypočuť pre zahraničnú politiku USA uplynulých období.
Henry Kissinger sa narodil v nemeckom Furthe 27. mája 1923 v židovskej rodine ako Heinz Alfred Kissinger. V roku 1938 emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov. Tam už od 15 rokov pracoval v továrni a pri tom navštevoval večernú školu. Nakoniec sa stal doktorom filozofie a začal vyučovať na Harvardovej univerzite. V roku 1962 bol na tejto univerzite vymenovaný za profesora.
Bol poradcom amerických prezidentov Dwighta D. Eisenhowera, Johna F. Kennedyho a Lyndona B. Johnsona, ale do povedomia širšej verejnosti sa dostal až za Richarda Nixona, ktorý ho vymenoval za hlavného poradcu pre otázky národnej bezpečnosti.
V roku 1973 sa stal ministrom zahraničných vecí USA a v tom istom roku mu bola udelená Nobelova cena za mier. Po zvolení Jimmyho Cartera opustil svoju vládnu funkciu.
Kissinger bol aj zakladateľom konzultačnej spoločnosti Kissinger Associates a významným autorom politických a historických literárnych diel.
Profil Henryho Kissingera, jedného z najvplyvnejších tvorcov svetovej politiky
Heinz Alfred Kissinger sa narodil 27. mája 1923 v bavorskom meste Fürth. Po pätnástich rokoch musela jeho rodina Nemecko opustiť. Pred nacistami ušla v roku 1938 do USA, kde si zmenil meno na Henry. Už od pätnástich rokov pracoval v továrni a súčasne navštevoval večernú školu. Po skončení druhej svetovej vojny, počas ktorej slúžil v americkej armáde, vyštudoval históriu a filozofiu na Harvardovej univerzite, kde získal v roku 1954 doktorát. V roku 1962 ho na tejto univerzite vymenovali za profesora.Rodné mesto Fürth navštívil naposledy koncom júna 2023, keď si z rúk bavorského premiéra Markusa Södera prevzal najvyššie regionálne štátne vyznamenanie - bavorský Maximiliánov rád.
Americký prezident Richard Nixon menoval Kissingera začiatkom roku 1969 za poradcu pre národnú bezpečnosť. Nixonovu politickú činnosť ukončila aféra Watergate; Kissinger však zostal poradcom pre národnú bezpečnosť aj počas pôsobenia prezidenta Geralda Forda.
Od 22. septembra 1973 do 20. januára 1977 stál na čele americkej diplomacie. Henry Kissinger bol jedným z dvoch šéfov americkej diplomacie v histórii, ktorí sa narodili mimo územia USA. Tou druhou ministerkou bola Madeleine Albrightová, rodená Korbelová, ktorá sa narodila v Prahe.
Keď skončil Kissinger na poste ministra zahraničných vecí mal iba 54 rokov, ale napriek svojmu obrovskému renomé sa do oficiálnej funkcie nevrátil. Niektorí americkí politológovia poukázali v tejto súvislosti na to, že členom vládneho kabinetu sa nestal aj preto, lebo nijaký iný americký prezident sa nechcel nechať Kissingerom zatieniť.
Henry Kissinger vstúpil do dejín presadzovaním politiky détente (uvoľňovania), teda uvoľňovania napätia medzi USA, Sovietskym zväzom a Čínou. Prispel napríklad k uzavretiu dohôd o obmedzení jadrového zbrojenia medzi Washingtonom a Moskvou.
Traduje sa, že k normalizácii vzťahov medzi USA a Čínou, ktoré boli na bode mrazu, využil začiatkom 70. rokov minulého storočia aj majstrovstvá sveta v stolnom tenise, ktoré sa konali v roku 1971 v japonskom meste Nagoja. Tým sa vytvoril termín "pingpongová diplomacia".
Už nasledujúci rok zavítal v roku 1972 na historickú návštevu Číny prvýkrát americký prezident Richard Nixon. Úspechy slávil Kissinger aj takzvanou kyvadlovou diplomaciou, a to najmä na Blízkom východe, kde prispel v roku 1973 k ukončeniu arabsko-izraelskej Jomkipurskej vojny.
Za najväčší úspech realpolitiky Henryho Kissingera, patriarchu svetovej politiky, sa však považuje sprostredkovanie mierovej dohody s cieľom ukončiť vojnu vo Vietname a odchode amerických vojsk z tejto ázijskej krajiny, za čo získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier.
V súvislosti s odtajnením dokumentov Nixonovej a Fordovej vlády sa však dostal Kissinger pod tlak verejnej mienky a organizácií ľudských práv pre americkú politiku v Južnej Amerike a vo Východnom Timore.
Henry Kissinger aj vo vysokom veku aktívne vystupoval a formuloval odvážne stanoviská, keď napríklad vyhlásil, že na to, "aby ste pochopili Putina musíte čítať Dostojevského a nie Mein Kampf."
Širokú diskusiu vyvolali jeho slová, ktoré boli dovtedy pre mnohých tabu. V máji 2022 ich adresoval prostredníctvom telemostu účastníkom Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose. Poradca dvoch bývalých amerických prezidentov pre národnú bezpečnosť povedal, že s Moskvou je nevyhnutné rokovať. Naznačil, že Ukrajina by sa mala vzdať časti svojho územia, aby dosiahla mierovú dohodu s Ruskom.
O necelý rok neskôr, 17. januára 2023, v online príhovore rovnako k účastníkom Svetového ekonomického fóra v Davose už Kissinger nevylúčil členstvo Ukrajiny v NATO, hoci dlho bol proti. Túto myšlienku potvrdil v máji 2023 v rozhovore pre prestížny britský týždenník The Economist, v ktorom sa otvorene vyslovil za prijatie Kyjeva do Severoatlantickej aliancie. Veterán svetovej diplomacie tvrdil, že Kyjev treba prijať do NATO preto, aby ho aliancia chránila a súčasne zadržiavala.
0
www.ZIVOTPO.sk
